Kynologická záchranná jednotka je neziskový spolok, ktorý sa venuje výcviku a praktickému využitiu záchranných psov.
Počiatky Kynologickej záchrannej jednotky ČR, skrátene KZJ ČR, siahajú vyše 30 rokov do histórie, ale pod súčasným názvom existuje asi 15 rokov. Od roku 2005 je KZJ zaregistrovaná na Ministerstve vnútra ČR, je zložkou Integrovaného záchranného systému a súčasťou Medzinárodnej záchrannej kynologickej organizácie IRO, aj členom Medzinárodnej kynologickej federácie FCI.
Psovodi KZJ sú z radov verejnosti a majú kynológiu ako svoj koníček. Naším hlavným hnacím motorom je práca so zvieratami a túžba sa s trochou šťastia dostať na úroveň, aby bolo možné pomáhať aj pri reálnom vyhľadávaní ľudí. Psov si trénujeme sami vo svojom voľnom čase a snažíme sa ich naučiť zachytiť ľudský pach a danú osobu nájsť.
Takáto situácia môže nastať v dvoch prípadoch:
- pátranie po osobe stratenej, vyhľadávanie tak prebieha v prírodných terénoch a ide o tzv. plošné vyhľadávanie,
- pátrání po osobe zavalenej, napríklad po výbuchu budovy, potom ide o tzv. sutinové vyhľadávanie.
Práce v sutinách a na ploche sú úplne odlišné. V ploche treba preskúmať veľkú rozlohu, pes spolupracuje s psovodom: jedine psovod pozná hranice terénu na prehľadávanie, stratégiu prieskumu, spoločne prečesávajú terén a psovod sa snaží dať psovi šancu zachytiť pach hľadanej osoby. Pes sa v teréne pohybuje pomerne rýchlo, pracuje s vysokým nosom, tzn. snaží sa zachytiť pach nesúci sa po vetre. Dĺžka nasadenia sa počíta v hodinách.
Oproti tomu práca v sutinách je pomalá, detailná. Psovod často nesmie do sutín vstúpiť, pes tak pracuje sám. Pohyb po sutinách je pomalý, pes pracuje s nízkym nosom a snaží a zachytiť pach vyvierajúci zo sutín. Dĺžka práce je v jednotkách, maximálne desiatkach minút.
Ďalšími disciplínami sú:
- stopa - sledovanie individuálneho pachu hľadanej osoby
- a lavínový tréning.
Nasadenie psovodov na reálny zásah prebieha buď na žiadosť rodiny stratenej osoby, alebo v rámci oficiálnej pátracej akcie koordinovanej IZS. V takomto prípade môže byť povolaný iba psovod so splneným atestom Ministerstva vnútra. V súčasnosti jednotka disponuje 5 atestovanými psovodmi, ktorí sú pripravení na zásah v prípade potreby. Ako dobrovoľnícka organizácia toľko zásahov nemáme, ale aj tak sú naši psovodi využívaní rádovo v jednotkách prípadoch za rok.
Okrem tréningu praktického nasadenia sa naši psovodi venujú aj športovej záchranárskej kynológii, kde sú taktiež úspešní. Môžeme sa pochváliť napríklad 5. miestom na Majstrovsktvách sveta záchranných psov IRO. V organizácii máme tiež držiteľa titulu Majster sveta záchranných psov IRO v kategórii plôch.
Na trénovanie záchranárstva možno využiť rôzne plemená. Typickými sú služobní psi - nemecký ovčiak, belgický ovčiak, potom loveckí psi kvôli výborným pachovým schopnostiam - retríver, stavač atď. Úspešne možno trénovať aj ďalšie pelmená, vrátane krížencov. V jednotke máme už spomenuté plemená, ale aj bradáčov, holadských ovčiakov, border kólie, hovawartov, stafordšírskych bulteriérov, elderteriérov, pudlíkov a podobne.
Okrem samotného tréningu naša organizácia poriada rôzne preteky a skúšky, či už medzinárodné skúšky IRO, praktické preteky Medzinárodný meeting záchranných psov, preteky Praktická stopa, alebo novú prezentačnú akciu propagujúcu prácu psov a psovodov v IZS - Deň s kynologickou záchrannou jednotkou.
Lukáš Mařica – vedúci KZJ ČR
