Prvý pes bol obrovská skúsenosť
Cez prestávky som s ním tajne chodila pred školu, aby sa vyčúral a potom mi celú hodinu spal na kolenách zavŕtaný vo veste. Keď bol väčší, cez prestávky som za ním vždy bežala domov, pohladkala ho, vyvenčila a bežala som zase naspäť.
Vtedy som ešte nevedela, čo spojenie “mať psa” znamená. Ako ho naučiť, aby nečúral na koberec, prišiel, keď ho zavolám, nehrýzol do všetkého okolo a niečo ako “podaj labku” som videla len v kreslených filmoch.
Po pár lekciách na cvičisku som ako 14-ročné motovidlo s ročným torpédom na vôdzke plakala do vankúša od ľútosti a zlosti, že ma to moje trdlo nikdy nebude poslúchať. Našla som vtedy v knižnici (internet snáď fungoval ešte cez pevnú linku a nie v každej domácnosti), ako cvičiť psa a ako mu porozumieť. Začala som Bartíka trénovať sama a zistila som, že to ide. A že to ide lepšie ako na cvičisku, kde trénujete jeden povel spoločne s ďalšími 10 ľuďmi a len vtedy, keď ste na rade.
O 2 roky neskôr už Bartík zvládal základnú poslušnosť. Behal so mnou agility, podával labku, poprosil a také tie jednoduché povely, čo som si prečítala v knižkách a odkukala z televízie. Žiadny zázrak to nebol a rozhodne to nebolo na žiadne preteky a ceny, ale ja som bola na seba pyšná, pretože som to zvládla sama a zrazu to nebol pes, ale môj najlepší kamarát.
Mrzí ma, že som vtedy nepoznala BARF
Keď mal Bartík 5 rokov, začala mu vypadávať srsť a mal strašné lysiny. Zistili mu, že má ochorenie štítnej žľazy a od tej doby musel brať denne lieky. Tým sa mu zmenil aj jedálny lístok a dlho trvalo, kým sme mu našli “vhodné” granule. Dovtedy som si myslela, že nič iné než granule pre psíkov nie je. Ale to som sa dosť mýlila. Doteraz ma mrzí, že som sa o BARFe nedozvedela už vtedy. Myslím, že by som mu uľavila od mnohých problémov, čo mal s trávením, zubami aj srsťou.
Keď Bartík pred 2 rokmi na svoje 12. narodeniny odišiel, myslela som si, že mať iného psa už nezvládnem, ale už po pár týždňoch mi bolo jasné, že život bez psa nie je pre mňa.
Druhý pes a úplne inak
Po necelom roku som si v útulku našla Poppi, je to kríženec austrálskeho ovčiaka, border kólie, labradora… a ešte asi ďalších 5 plemien, ktoré nikdy nezistím. Od začiatku som chcela robiť všetko správne a čo najlepšie. Preto keď som si ju ako trojmesačnú šesťkilovú guľôčku chlpov, samá blcha a s rozhádzaným trávením brala, vedela som, že granule ani náhodou.
Necelý mesiac bola na ryži, varenej mrkve a kuracom mäse. Potom sme pomaly začali prechádzať na surovú stravu a Poppi sa v priebehu týždňa naučila na surové mäso a prílohy a problém s trávením bol preč. Ešte predtým ako si ju vzala, tak som x týždňov čítala knihy, weby, blogy a diskusie o BARFovaní, aby som pochopila podstatu tohto spôsobu kŕmenia a možno ho aj dokázala podať ďalej.
Už rok a pol s Vetamixom
Hneď od začiatku som začala kupovať mäso, doplnky a ostatné veci od Vetamixu, pretože som naň dostávala len dobré recenzie ako na internete, tak aj z osobných skúseností a chcela som pre ňu len to najlepšie. Už rok a pol sme mu verné a nemôžeme byť spokojnejšie. Už sme vyskúšali asi všetko z ich ponuky a vybrali sme si favoritov, čo nakupujeme pravidelne, a vždy vezmeme aj niečo navyše “na otestovanie”.
Mäso, kosti a vnútornosti na každodennú stravu sú istotou a trvanlivé konzervy a salámy na cesty alebo zabudnuté jedlo, keď včas nerozmrazím jedlo, sú skvelým doplnkom BARFu.
Keby som mala porovnať granule a BARF, tak v kolónke ZA u granúl by bolo maximálne “jednoduché na prípravu”. Ale kto z nás, čo milujeme našich chlpáčov, by kvôli lenivosti a ušetreným minútam prešiel na granule?
Tak snáď som vás článkom neuspala a už teraz sa teším na stretko pri tom ďalšom. :)
Napísala Androniki & Popcorn
