Mäso je všeobecne pre našich psov (a vlastne aj pre nás) skvelým zdrojom plnohodnotných bielkovín (a teda aj aminokyselín ako základných stavebných jednotiek organizmu). Okrem množstva ďalších dôležitých látok sa v mäse nachádza rôzne rozsiahle zastúpenie vitamínov B a z minerálnych prvkov najmä fosfor a železo. Antinutričné látky, teda z hľadiska výživy neprospešné (môžu napríklad blokovať niektoré živiny a zapríčiniť tak ich nevyužiteľnosť pre organizmus – telo si tak nevezme z potravy špecifické živiny), sa našťastie u zdravotne nezávadného mäsa hospodárskych zvierat takmer nenachádzajú. Výnimkou sú ale niektoré druhy sladkovodných rýb (z najbežnejších je to napríklad kapor obyčajný, pleskáč vysoký, karas striebristý, sumček alebo hlaváč bieloplutvý). V mäse týchto živočíchov môžeme nájsť v zvýšenej miere enzým tiaminázu, ktorá bráni vstrebávaniu vitamínu B1 (tiamínu). Pri zvýšenom dávkovaní v jedle môže teda vzniknúť nedostatku tohto vitamínu, pretože bude znemožnené jeho vstrebávanie sa a využitie organizmom.
Mäso z hydiny
Mäso z hydiny je charakteristické vysokým obsahom bielkovín (priemerne 18 – 20 %, pri súčasných hybridoch kurčiat sa ale uvádza obsah bielkovín v prsnej svalovine vyše 23 %) a nízkym obsahom tuku (3 %). Výnimku tvorí mäso z vodnej hydiny (kačica, hus), kde je obsah tuku až okolo 20 %. Z ďalších špecifík je určite zaujímavá nižšia energetická hodnota kuracieho mäsa v porovnaní s inými druhmi hydiny. Pretože ide o jedno z najdostupnejších druhov mias (cenovo aj z hľadiska ponuky), tvorí jednu z najvyužívanejších BARF zložiek.
Bravčové mäso
Bravčovému mäsu patrí v ľudskej spotrebe jasné prvenstvo. Ale čo sa týka psieho jedálneho lístka, tu v boji o popredné miesta v celkovej spotrebe zaostáva. Jedným z dôvodov môže byť pomerne vysoký obsah tuku (začínajúci na 20 %, ale dosahujúci až 50 %), v porovnaní s menším zastúpením bielkovín (18 %). Práve vďaka vysokému obsahu tuku sa výborne hodí napríklad pre zvieratá s vysokou záťažou. Tučnejšie časti bravčového mäsa sú ale bohužiaľ ťažšie stráviteľné, preto môžu u citlivých jedincov vyvolať hnačku..
Hovädzie a teľacie mäso
Hovädzie a teľacie mäso patrí medzi výborne stráviteľné, čo je dané predovšetkým obsahom bielkovín (20 – 23 %) a tuku (do 6 %). Mäso je bohaté aj na obsah železa, ktoré tieto zvieratá získavajú najmä z objemových krmív (pastva v rôznych modifikáciách) a vitamíny skupiny B. Rovnako ako rybie mäso je aj hovädzie zdrojom esenciálnych živín – aminokyselín. Čo sa týka jeho negatívnych vlastností, červené mäso obsahuje všeobecne väčšie množstvo cholesterolu, na dávku ktorého si niektorí jednotlivci musia dávať pozor.
Mäso z rýb
Mäso z rýb obsahuje vysoký obsah vitamínov A, B a u tučných rýb aj vitamínu D. Z minerálnych látok tu nájdeme hlavne fosfor, fluór, sodík a hlavne – u morských rýb – jód. Z hľadiska množstva tuku a stráviteľnosti ide o mäso s pomerne rozsiahlou škálou (tuk je tu zastúpený v rozsahu 2 – 25 %), podľa jednotlivých druhov rýb. Bielkoviny tvoria asi 17 %. Jednou z mnohých predností rybieho mäsa je vysoký obsah polynenasýtených n-3 mastných kyselín. Sú to esenciálne živiny (telo ich potrebuje, ale nedokáže si ich samo vytvoriť), preto je nutné dodávať ich v potrave. Z množstva priaznivých účinkov týchto mastných kyselín možno menovať napríklad protitrombotické a protizápalové pôsobenie, podporu vazodilatácie alebo znižovanie škodlivých lipoproteínov v tele a zvyšovanie tých požadovaných. Mäso z niektorých druhov rýb ale obsahuje enzým tiaminázu (pozri vyššie).
Zverina
Zverina, teda široké pomenovanie pre mäso voľne žijúcich zvierat, pochádza najčastejšie z farmových chovov týchto zvierat. Pretože ide o rozsiahly pojem zahrňujúci niekoľko druhov zvierat, tak aj obsah bielkovín (priemerne 20 %) a tuku (nízky obsah) je u jednotlivých druhov rozdielny. Všeobecne ale ide o výživovo hodnotné mäso, s vysokým obsahom minerálnych látok aj vitamínov (najmä skupiny B). Mäso z takto overených chovov musí vždy prejsť veterinárnou kontrolou, rizika nákazy endoparazitmi alebo infekčnými chorobami sa netreba obávať.
Okrem chemického zloženia mäsa majú na jeho kvalitu vplyv samozrejme aj vonkajšie činitele, ako je pohlavie (mäso samíc obsahuje všeobecne viac tuku než mäso samcov), kastrácia (mäso samcov niektorých druhov nekastrovaných zvierat môže byť spojené s typickým zápachom), vek (mladšie zvieratá majú krehkejšie a jemnejšie mäso) a s tým súvisiaca porážková hmotnosť alebo aj výživa zvierat. Z hľadiska psej výživy ale ide o “ nepodstatné okolité faktory”, teda to, či sa mäso rozplýva na jazyku alebo ho treba poriadne rozhrýzť alebo či má nejaký špecifický zápach, to štvornohému konzumentovi vôbec nevadí.
Zdroje: Percentuálne zastúpenie bielkovín a tukov v mäse a druhy sladkovodných rýb obsahujúce tiaminázu boli čerpané z: NOVOSÁDOVÁ, Kateřina. BARF: krmení psa přirozenou stravou. Praha: Plot, 2011. ISBN 978-80-7428-062-7.
Napísala Monika
