Potom sme sa rozhodli vydať sa k Mumlavským vodopádom. Pôvodne sme mali v pláne ísť pešo. Ale pretože sme po predchádzajúcej skúsenosti nedôverovali našej GPS navigácii, ktorá zase písala, že cesta trvá hodinu a pol, tak sme radšej nasadli do autobusu. Práve keď sme mali vystupovať, tak sa Tobby povracal. Bola som presvedčená, že mám so sebou vrecká, pretože ich vždy beriem... Ale ako na potvoru zostali po našej rannej príhode v hoteli na koberci. Takže mi nezostalo nič iné, len vysypať sušené pľúca od Vetamixu do batohu a použiť tento núdzový variant. Pri upratovaní ma sprevádzali súcitné pohľady spolucestujúcich, pretože som asi bola úplne biela. Trochu som sa bála, že Tobby tu za chvíľu nebude jediný tvor, ktorému je na vracanie.
Nakoniec sme z autobusu vystúpili s povelom po 50 metroch zahnite doprava. Lenže tento raz sa môj priateľ rozhodol popasovať s GPS-kou po svojom. Povedal, že predsa vie, kde to je, pretože už vidí vodu. A kde je voda, tam je vodopád, to dáva rozum :). Uisťujem vás, že to tak vždy byť nemusí. Došli sme k niečomu, čo sa vzdialene vodopádom podobalo a tak sme spokojne usúdili, že to asi bude ono. Lenže sme sa celú dobu fotili pri splave. Teraz si asi hovoríte, že sme asi pekne hlúpi. Lenže toto bol náš prvý výlet s Tobbym, a tak sme museli dosť poľaviť z mnohých nárokov. Žiadne štyri hviezdy, žiadny wellness alebo veľké raňajky. Jednoducho iná dovolenka a tak sme boli z mnohých vecí trochu unavení a robili sme tam trošku blbosti.
Ale poďme sa vrátiť k nášmu splavu. Nakoniec nám došlo, že to asi nebude to, čo sme hľadali. A tak sme sa vydali pátrať po vodopádoch, ktoré sme nakoniec aj objavili. Cestou domov sme boli fakt unavení, preto sme sa rozhodli dať si malinovku v jednom fajn vyzerajúcom pohostinstve. V onom rodinnom podniku ale stále jedna malinovka neskutočných sto korún. Ale pretože už sme nemali silu ísť ďalej, peniaze sme obetovali. Tobby si doplnil energiu vodou a niekoľkými maškrtami. A potom sme sa už ponáhľali na autobus. Vďaka vysokej cene malinovky nám na spiatočné lístky chýbali dve koruny. Pán šofér bol ale super, nenechal nás napospas osudu, dokonca nám hlásil aj zastávku, kde sme mali vystupovať.
Do hotela sme dorazili akurát v čase večere, počas ktorej Tobby pobavil deti a hlavne jedného chlapčeka. Pretože to bol vnuk majiteľa, mohol nakoniec Tobby behať voľne celý večer. A to bol náš druhý deň.
A REKAPITULÁCIA? Tobbyho ranná nehoda, Tobbyho autobusová nehoda. Priateľ to nedomyslel a dve hodiny sme sa fotili pri splave. Vďaka drahej malinovke nám chýbali peniaze na lístky, ale šofér autobusu nás zachránil. A večer to zase nakoniec zachránil Tobby.
Pokračovanie nabudúce.
Článok napísala Monika Hejbarová
Prečítaj si aj prvý diel.
