PRÍBEH ÔSMÝ - CONNIE
Po niekoľkých mesiacoch našla domov na bull stretnutí v Prahe, kde sa zapísala aj do Českej knihy rekordov. Našiel si ju mladý pár, ktorý si ju aj adoptoval domov k druhému bulíkovi. Pôvodne si psov vyberala, ale s týmto si krásne sadli.
Bohužiaľ o niekoľko mesiacov neskôr nastali v novej rodine nejaké komplikácie, o ktorých sme vedeli pravdu len tak na polovicu. Po ďalšom mesiaci nám prestali chodiť fotky a my sme riešili, čo sa stalo. Tvrdili nám, že majiteľka je v nemocnici a Connie má na starosť kamarátka.
Ubehol ďalší mesiac sučka Connie sa vracia k nám do azylu v hroznom stave. Majiteľka nás na jej stav vôbec neupozornila, nič nám o nej nepovedala. Keď nám ju dobrovoľník priviezol naspäť, zdesili sme sa, ako Connie vyzerá. Bola len kosť a koža, preležaniny až do mäsa, pazúriky zarastené so mäsa a rozštiepené do kosti.
Connie tiež potrebuje hypoalergénnu stravu, a keď k nám dorazila, bolo jasné, že nič také nedostávala, pretože vyzerala ako opuchnutá paradajka - opuchnutá a červená. A to aj napriek tomu, že sme naše hypo krmivo do nového domova ponúkali!
Mala takú radosť, keď nás videla, tešila, že je u nás naspäť, aj keď videla ďalších psích kamošov. Vôbec nevieme, čo sa u nich doma stalo a radšej to ani vedieť nechceme. Situáciu sme riešili ešte dlho potom.
Connie sa u nás ohrievala zase dlhšiu dobu, pretože o ňu nemal nikto záujem, všetkých odrdzoval vek. Po pár mesiacoch sa ale ozvala naša úžasná kamarátka, že jej umrel psík a chcela by si Connie adoptovať.
Connie má právě to, co celou dobu potřebovala (do třetice všeho dobrého). My jsme rádi, že ji to tak nádherně vyšlo a s novou rodinou si sedla "jak prdel na hrnec".
Takže Connie má presne to, čo celú dobu potrebovala (do tretice všetko dobré). My sme radi, že jej to konečne vyšlo a s novou rodinou si úžasne sadla.
Zvyšok príbehu dopovie nová rodina…
Bolestná strata rozbehla akciu "Connie"
Že je Connie u Niki v depozite, som vedela z FB stránok. V tom čase som ale ešte mala svojho "najlepšeieho" bulíka Nuggeta. Nugget bol pes môjho srdca, bol bážne chorý a v máji umrel na zlyhanie ľadvín a mne sa zrútil svet.
Ale pretože mám okolo seba ľudí, ktorým na mne záleží a ktorých sa táto bolestná udalosť tiež dotkla, na nič nečakali a rozbehli akciu Connie. Olga Popelková je jednoducho anjel. Hovorí mi: "Počuj, u Niki je tá sučka, keby si chcela, vieš..."
Dopadlo to tak, že o dva dni som písala Niki kvôli informáciám o Connie a dohodli sme sa, že sa na Connie prídem aj s deťmi pozrieť, ale že nič nesľubujem.
Na první pohľad nič extra
V nedeľu ráno sme naskákali do auta, deti natešené, ja s obavami, stále plná smútku. Cestou sa k nám pridala aj Olga.
Prišli sme k Niki a ja som videla plašiaka, ktorý behá za peškom a absolútne nič iného ho nazaujíma... Lietala sem a tam a kokeby sme tam ani neboli. V duchu som si hovorila: "no teda, tak toto si mám odviezť domov? Ja?"
Keď sa dosť vybehala a začala reagovať na maškrty a povely, povedala som si, že to nie je až také hrozné a že to skúsime. (Hrozné rozumej pre mňa - ja som nikdy psa športovca nemala, takže som len čumela.)
U nás bolo miesto a ona potrebovala domov
Niki nám sos ebou zabalila obrovské množstvo vecí, jedla, výbavu pre Connie. No paráda. Connie skočila do kufra, ako keby s nami bola odjakživa.
V Prahe sme zastavili najesť sa a Connie nespustila oči z dverí, kam zašli moje deti a čakala tam, kým sa nevrátili. Cestu zvládla úplne dokonale a že to bolo asi 240 km, jej vôbec nevadilo.
Doma privítala ďalších členov svorky, mojich rodičov, preletela celú záhradu a ako starý mazák vyskočila na gauč a bola DOMA.
Connie zmenila život všetkým a dokonale zapadla
Máme ju vyše mesiaca a všetci ju milujú. Zapadla dokonale. Chodíme na cvičisko, jazdíme na výlety a plávať, trávime veľa času v lese.
Má svojich psích kamarátov, stále sa ešte zžívame a riešime aj situácie, pri ktorých je poznať, že prvá adopcia pre ňu nebola žiadna výhra. Je neskutočné, ako mohol niekto takémuto úžasnému psíkovi ubližovať.
Takže Connie zmenila život nám. Hlavne mne. Diera po strate Nuggeta je veľká, ale ona ju pomlay zaceľuje. Rozhýbala mňa aj deti, konečne máme parťáka, ktorého môžeme voziť so sebou. Každý deň sa učíme jedna od druhej. Dokonca aj môj otec sa každé ráno zodvihne a ide s ňou na prechádzku do lesa.
Je to skvelá kamoška a ja dúfam, že až vychytáme muchy, bude nám spolu ešte lepšie a budeme spolu ešte veľmi dlho aj naprik jej veku.
Týmto ďakujem Niki za dôveru a Olge za to, že ma v tom nenechala…
Pokračovanie nabudúce...
NEKUPUJ, ADOPTUJ! CHLPÁČ TI TO MILIONKRÁT VRÁTI
Mrkni sa na FB https://www.facebook.com/psi.depozitum.Litvinov/
Prečítajte si aj príbehy ďalších adoptovaných psíkov:
